Včerajší deň bol dňom utečencov. Tých, ktorí z politických, náboženských, vojnových či iných dôvodov museli svoju krajinu opustiť.

Teraz prežívajú svoje životy v táboroch, v cudzích krajinách a mnohokrát bez možnosti návratu.

Najvážnejšia situácia medzi utečeneckými tábormi vládne v tých kenských. Tábory okolo Dadaabu boli postavené pred dvadsiatimi rokmi pre 90-tisíc utečencov, dnes ich je tam 350-tisíc. A do konca roka ich môže byť o stotisíc viac. Väčšina tu sídliacich je zo Somálska. Susednej africkej krajiny, ktorá je okrem extrémnej chudoby a vysokej miery korupcie známa aj pirátmi, ktorí okupujú vody okolo krajiny.

Keďže tábor v Keni kapacitne nestačí, väčšina uprchlíkov prežíva na nehostinnej púšti okolo samotného tábora. Utečenci, väčšinou ženy a deti prichádzajú do táborov bez jedla, pitia, finančných prostriedkov a pritom trvá až 12 dní, kým sa dostanú k prvej dávke jedla, a trvá 34 dní, kým od organizácie pre utečencov OSN dostanú potreby na varenie a prikrývky.

Kým uplynie táto dlhá doba, aby prežili v nehostinných podmienkach púšte, stavajú si chatrné príbytky z čohokoľvek, čo majú k dispozícii. Z kusov igelitu, vetví, krovia, kartónov, kusov látky.
Tábory Dagahaley, Hagadera a Ifo tvoria najväčší komplex utečeneckých táborov na svete. Pred dvadsiatimi rokmi boli postavené, aby pojali 90-tisíc ľudí, dnes ich tam je minimálne o 300% viac. Utečenci, zoskupení v táboroch utekali pred občianskou vojnou v Somálsku. A vyriešenie konfliktu je stále v nedohľadne.

Lekári bez hraníc pracujú v utečeneckých táboroch Dadaabu viac ako 14 rokov. Od roku 2009 sú jedinými poskytovateľmi zdravotnej pomoci. Jediná nemocnica, ktorá bola postavená touto organizáciou poskytuje zdravotnú starostlivosť pre 113tisíc ľudí. Pritom má kapacitu len 170 lôžok. Okrem zmienenej nemocnice ešte Lekári bez hraníc ošetrujú utečencov v piatich zdravotníckych stanovištiach, v okolí tábora Dagahaley. „Mahmoud přišel se svou ženou, pěti dětmi a ovdovělou matkou uprostřed noci. Přebývají v přístřešku v poušti u jeho sestry, která zde takto žije už tři měsíce. „Cesta nám trvala devět dnů,“ říká Mahmoud. „Kromě oblečení, které máme na sobě, nemáme vůbec nic. V Somálsku jsme byli farmáři, ale všechna naše zvířata pošla kvůli suchu. U nás ve městě se sice nebojovalo, ale kontrolovali ho ozbrojenci a ti chtěli, abychom jim platili daně. Nemohli jsme jim zaplatit a tak jsme se rozhodli odejít. Hrozně jsme se báli, že nás cestou zastaví a budou nám bránit v přechodu do Keni. Museli jsme se stále skrývat.“ Aj to je jedno zo svedectiev v utečeneckých táborov.

OSN rokovala s kenskými úradmi o rozšírení tábora IfoII. , ktorý by pojal ďalších 40-tisíc utečencov, no spolupráca stroskotala na neochote kenských úradov.
Utečenci prichádzajúci do tábora nutne potrebujú zdravotnú starostlivosť. Situácia v kenských táboroch sa dostala na úroveň humanitárnej krízy.
Minulý mesiac ošetril 79-členný tím Lekárov bez hraníc 11 963 pacientov s dýchacími problémami, hnačkou, tuberkulózou, podvýživou.
40% detí, ktoré do tábora prichádzajú nie sú očkované.
Nemocnica je tak preplnená, že niektorí pacienti zdieľajú lôžka. Terapeutické výživové centrum v nemocnici muselo vo svojich priestoroch postaviť stany, aby kapacitne prijali 80 podvyživených detí a ďalších 782 je nútených liečiť sa ambulantne.

Lekári bez hraníc v Keni podporujú a poskytujú svoje služby už 14 rokov. V najväčšom komplexe utečeneckých táborov na svete. V táboroch, kde žije 350-tisíc ľudí, ktorí prišli o svoj domov.
Nedobrovoľne.

Zdroj : lekári bez hraníc
Zdroj foto : envisiongood.com

http://www.youtube.com/watch?v=CP-aBOGNjSM

+ Čítať celú diskusiu a vložiť príspevok (počet príspevkov: 0)